Život vinárstva

• Ročník 2010

Starí strekovskí vinári si nepamätajú taký hektický ročník s celoročnými zrážkami 1200 milimetrov. Už je otrepaná hláška, že tento rok bol vhodný skôr na pestovanie ryže ako hrozna. My sme v roku 2010 prvý krát použili biologickú ochranu na celej ploche našich vinohradov. Neochvejne sme pokračovali napriek kritickému vývoju počasia počas celého roka. Dostali sme tvrdé údery a získali sme veľa skúseností, ale naša viera v prírodu šetriacu ochranu zostala nenaštrbená. Dôsledkom zrážkoplného, slnečného svitu skúpeho ročníka sa nám podarilo dopestovať hrozno len vo veľmi skromnej kvalite. Náš prírode verný spôsob výroby vína spočívajúca na minimálnom zásahu do kvasného procesu a vylučujúca všetky prídavné látky do vína, nám nepovolila dorobiť ani vína základnej kategórie – corpus.
2010-ny sú dobre pitné vína, ktoré sa dajú ľúbiť, to ale neznamená, že by sme mali zažmúriť jedno oko nad ich tenkosťou a skromnou textúrou. Z úplného presvedčenia sme ich nevedeli zaradiť do základnej kategórie, tak sme sa to malé vyrobené množstvo vín rozhodli ponúkať len v pivnici, resp. sami vypiť. Tak sme sa dostali do situácie, že momentálne nemáme vína ročníka 2010. Z aktuálneho ročník 2009 je veľká časť už predaná a Vína ročníka 2011 čakajúc na svoju sľubnú budúcnosť odpočívajú v pokoji v sudoch.

• Ročník 2011

Tak sa zdá, že v nebesiach zbadali, že ešte jeden takýto katastrofálny ročník, aký bol 2010, by sme ani finančne ani psychicky nezniesli a zľutovali sa nad nami. V Strekove do 15-ho augusta napadlo 362 mm zrážok a ročník vyzeral vyrovnane. Na konci júla sme skončili s ochranou viniča. Samozrejme sme používali len biopreparáty. Počas roka sme zápasili hlavne s koncojúnovými a júlovými múčnatkami, ktoré ohrozovali hlavne Modrý portugal. Studenšie počasie počas kvitu neprispievalo hlavne Frankovke modrej, ktorá vo vinohrade Danczi odkvitla do riedkych strapcov.Čakali sme prvú úrodu z tohto vinohradu. Aspoň nemusíme regulovať úrodu - skonštatovali sme pozerajúc sa na vec z pozitívneho uhla.

S veľkými nádejmi sme sledovali vývoj nášho Rizlingu vlašského z pól hektárového vinohradu Farkas pestovaného na hlave. Od neho sme tiež očakávali prvú úrodu. Zaťaženie bolo cca 40 dkg na hlavu, ale niektoré korene, hlavne ktoré sa podsádzali, ešte nerodili, tak na niektorej hlave bolo hrozna aj do jedného kila. Obrali sme tento vlašák s cukornatosťou „len“ 22°nm, lebo sme sa na začiatku obávali prípadného vypálenia kyselín dôsledkom teplého počasia. V Strekove od 15-ho augusta do 15-ho novembra skoro vôbec nepršalo. Prekrásne, suché, teplé počasie vôbec nebolo jesenné ale za celé 3 mesiace pripomínalo viac koniec leta. Napriek tomu, že tento Rizling vlašský je víno mladých koreňov, už naznačuje, že má v živote vážne úmysly.

Keď po trochu unáhlenom zbere Veltlínskeho zeleného z Farkasfogó, ktoré malo len 19°nm / je adeptom na biely corpus / sme si uvedomili, že sa nemáme obávať straty kyselín, tak sme trochu zabrzdili zber. Rizling vlašský z družstevného honu Kálvária sme oberali už neskoršie, oberali sme plne dozreté hrozno s vyrovnanými kyselinami. Opierajúc sa o skúsenosti nakvášania na šupke v roku 2009, dali sme časť tohto hrozna vykvasiť v dvoch 500 litrových kadiach. Na konci októbra sme toto huncútstvo zopakovali ešte raz s rizlingom z toho istého honu, oberaným s cukornatosťou 26°nm.

Aby ani Veltlín si nemyslel, že s ním, ako odrodou chceme vybabrať, sme v strede októbra kúpili z honu Góré jednu prezretú dávku hrozna, pozostávajúcu z 10 klónov Veltlínskeho zeleného.
Rizling rýnsky z pól hektárového vinohradu Badala bol vyrovnaný, s decentnými kyselinami a s jednoznačnými znakmi vína z mladého vinohradu. Vyzerá, že ešte bude trvať pár rokov, kým tento vinohrad dosiahne vážnosť. Kvasenie prebiehalo a stále prebieha s nemeckou chladnokrvnosťou . Ako keby sa za každú cenu chcel uberať nemeckou cestou a rád by pre seba vybojoval zvyškový cukor. My sme ale trpezliví, darmo nás prosíka o síru, bude musieť vykvasiť do sucha.

S Devínom sme čakali na bohyňu Botrytis, ale v dôsledku suchej teplej jesene koncentroval sa len cukor. Čakajúc na dážď aj nenažratosti osí sme dlho psychicky odolávali, ale keď aj hrozno jednoznačne povedalo, že toho už má dosť, sme ho v strede októbra obrali s cukornatosťou 27°nm. Vo víne zostal zvyškový cukor a zvedavo očakávame či v ňom nastane harmónia.

Zber modrých odrôd sme začali 3-ho októbra s Modrým portugalom. V roku 2009 sme už mali jeden výborný zber portugalu. Aj teraz sme očakávali podobnú kvalitu. Oku lahodiaci bol pohľad na veľké strapce a na v dôsledku júnových a júlových dažďov pekne narastené bobule. My by sme, ako vinári, namiesto estetického vzhľadu preferovali koncentráciu extraktu. Oporto sa ale prejavil ako narcis – samolúb, a ako rastlina nedokázala ďalej pracovať. V chuti príjemné ovocie, ale v štruktúre tenký mušt, nás trochu sklamal, lebo sme na neho dlho čakali. Bobule časom začali zvädnúť, cukor a extrakt nenarastal, a keď ani botrytída neprichádzala, sme ho pozbierali. Podľa jeho doterajšieho správania sa, bude z neho corpus.

Vedeli sme, že budeme potrebovať veľa miesta v pivnici, keď chceme aby všetky modré odrody kvasili otvorene na kadi, a my sme predsa práve to chceli.  Dunaj na začiatku októbra už bol úplne dozretý, tak sme z neho obrali „za jednu prešovňu“ s cukornatosťou 26,5°nm. Po necelom trojtýždňovom kvasení sme ho dali do nerezového tanku, lebo sme vedeli, že pre všetky Dunaje nebudeme mať sudy. Táto várka nie je až taká lekvárová, skôr pripomína vôňu a chuť zrelého červeného ovocia. Druhá várka Dunaja sa podarila na 28°nm, ale sme ešte stále počítali s botrytídou a nechali sme vonku Dunaj cca. na pól hektárovej ploche. K botrytizovaniu hrozna, ako vieme, ani do 28.októbra nedošlo, ale vznikol krásny lekvárový, bohato ozdobený Dunaj s cukornatosťou 30°nm. Druhá a tretia várka Dunaja, samozrejme, odpočíva v sudoch.

V strede jesene sa dalo vidieť,že Svätovavrinecké sa cíti veľmi dobre na Góré. Pršať nepršalo, bobule neboli narastené ako u Modrého portugalu, tak nevzniklo tzv. konco septembrové „prchavkovatelnatie“ tejto odrody v dôsledku jej tenkej šupky. Obrali sme zdravé, fenologicky dozreté hrozno s cukornatosťou 24,5 zo starých koreňov honu Góré, síce pri nie najväčšej množstevnej redukcii . Vyzerá to na veľmi sľubné víno s jednoznačnými znakmi terroiru.

Frankovka modrá bola vychovávaná na Góré družstevnou starostlivosťou, podobne ako Svätovavrinecké. Do konca októbra dozrela, aj pri trochu väčšom zaťažení dokonale, až do 25,5°nm. Momentálne ukazuje svoju kovovú tvár so slušnou koncentrovanosťou a kreujúcou sa terroirovosťou.

Družstvo v hone Kalvária má jednu mladú – 12 ročnú – výsadbu Pinotu noir, z ktorej sme už robili jedno aszú víno v roku 2008. Tento rok však, zo známych dôvod, cibébateniu nedošlo, tak sme sa museli skamarátiť s muštom z prezretého hrozna s cukornatosťou 27°nm. Skamarátenie išlo ale veľmi hladko, lebo už aj teraz je z neho víno natoľko elegantné a vyrovnané, že nás napriek svôjmu mladému veku očaruje pri každom jeho koštovaní.

Na konci októbra bolo pre nás už úplne jasné, že máme neobyčajne dobrý ročník. Frankovka a Alibernet boli dokonale dozreté a my sme už neočakávali dažde, skôr naopak. Čakali sme, aby vína na kadiach vykvasili , aby sa nám uvoľnil priestor v pivnici, a aby sme kvôli nedostatku priestoru nemuseli nakvášať v nerezových nádobách. Mali sme šťastie. Alibernet pekne počkal, kým ostatné menej odolné odrody dokončia svoju domácu úlohu. Cítil sa v slnečnom vinohrade ako ryba vo vode, a konconovembrové mrazy považoval za najnormálnejšiu vec na svete. Tie mrazy mu ešte aj prispeli. V pivnici sme vzácny rmut aź do Vianoc premiešávali . Alibernety zo všetkých vinohradov dosahovali cukornatosti medzi 25 a 26°nm. Kúpili sme 40 kusov použitých francúzskych sudov, naplnili sme ich Alibernetom, aby si víno a sud zvykali na seba. / budú sa musieť znášať ešte dosť dlhú dobu /

Nakoniec sme nechali na jednej parcele vonku Alibernet až do 19.januára. Veľké mrazy neprišli, tak ľadový zber nebol - ale bol zber lekvárový. Uvarili sme z neho výborný lekvár bez konzervantov. Nakoniec prišla redaktorka televízie Markíza a natočila nás pri tejto neobvyklej činnosti. Túto reportáž nájdete v časti PÍSALI O NÁS.

Ako aj víno a sud sa dobre znášajú, aj my celkom dobre „znášame“ vývoj našich vín tohto sľubného ročníka. Po roku 2010 veru vieme zniesť trochu rozmaznávania.

3.,4. a 5.októbra , teda začiatkom týždňa, pred avizovaným dážďom a ochladením sme zbierali Svätovavrinecké z Góré - 24,5°NM a Dunaj zo stredného vrchu - 26°NM. Rozhodli sme sa kúpiť z družstva Veltlínske zelené z Góré -23,5°NM. Vinohrad je z desiatich klónov Veltlínu, a táto 35 ročná výsadba dáva každým rokom najbohatší veltlín. Tešíme sa na neho.

Zber Dunaja sme museli zastaviť, lebo máme pivnicu plnú kadí. Nemáme dosť miesta pre nádoby. Možno nám osud takto prikázal počkať so zberom. Možno plánuje botrytickú premenu zvyšku Dunaja, na čo je aj celkom veľká šanca. Chceli sme riskovať len 0,5 ha, ale teraz máme vonku ešte cca 1 ha. Nuž......... modlite sa s nami.

Kvasenie je jednoznane cítiť v celej budove. Veľkú radosť, dokonca aj vizuálnu, sme mali z ryňáku. Ten kvasí "nemeckou chladnokrnosťou" - pomaly, rozvážne a cez to všetko aj "majestátne". Ako by chcel ukázať, ako sa vlastne má kvasiť. Na priloženej fotke vidíte jeho fotku zhora. Pena vytvorila takú krásnu vzorku, že by sa mohli inšpirovať aj módni návrhári resp. textiláci.

Svätovavrinecké z Góré je v tomto roku v nikdy nevidenom zdraví. Tak pekne prezreté, ba aj scvrknuté bobule, bez náznaku zoctovatenia sme ešte nezažili. Každým rokom sme ho nechali úplne dozrieť, ale keďže má tenkú šupku, jesenné dažde ho zvykli "načať". Tohto roku bolo bezdaždie,....že by bol tento rok "vavrincový" ? Uvidíme!

Do toho kvasinky !!!!!

Po predvlaňajšom /2009/úspešnom pokuse s vlašákom, sme sa rozhodli aj tento rok nakvášať časť rizlingu vlašského na kadi spolu so šupkami. Aj keď oproti roku 2009 tohtoročný rizling, kupovaný z PD Strekov, cukornatosťou zaostáva za ním / 21°NM /, ale macerovaním a počas kvasného procesu sa vyluhujú také silné a jedinečné chute zo šupiek, že by malo vzniknúť zase niečo jedinečného. Od nedele už kvasí náš budúci Rizling vlašský 2011 - Na šupke. Premiešavame ho 3-4 krát denne, a už je z neho chuťovo perfektný "ženský burčiak". Máme pre neho pripravený 500 litrový sud keď dokončí kvasenie.

Dnes, 3.okt.2011, oberáme Devín s cukornatosťou 27°NM. Pôvodne sme, ho chceli "nechať botrytizovať", ale už sme ho obrali, lebo tento nápor teplého počasia mu nevyhovoval. Bobule sa len scvrkávali a veľmi rýchlo sa aj vysýchali až do tvrda.V takomto suchom počasí nevzniká ušľachtilá pleseň. Takto náš Devín bude pravdepodobne polosuchý alebo polosladký, uvidíme čo si myslia o tom naši kamaráti - kvasinky.

Zajtra nás čaká Modrý portugal a Dunaj.

Rizling vlašský z vinohradu Farkas, Rizling rýnsky z vinohradu Badala a Aurélius z 18 árovej plochy, ktorú voláme len Aurélius. Nemerali sme cukornatosť pred zberom, lebo sme sa nechali viesť svojimi chuťovými bunkami. Neustále sme koštovali hrozno, a keďže boli dozreté, sladké a vyvážené v kyselinách, sme ďalej nečakali.

Toto neskoré, už vyše mesiaca trvajúce, bezdažďové leto dostávalo biele odrody do uzavretého stavu. Asimilácia živín už bez vlahy nefungovala ideálne a dozrievanie bobúľ sprevádzala strata kyselín. Rovnováha v bobuliach chuťovo nastala, tak bol čas na zber.
Nemýlili sme sa. Po odstrapkovaní sme nechali 1 deň macerovať hrozno v kadiach, aby sa vyluhovalo čo najviac extraktu z bobúľ. Dnes sa jemne lysuje, potom sa staticky odkaluje mušt,zajtra samospádom naplníme pripravené sudy v pivnici.

Cukornatosti sú nasledovné:
Rizling vlašský – Farkas ..... 22°NM
Rizling rýnsky – Badala .....21,5°NM
Aurélius ................... 24,5°NM

Sme spokojní.Mušt je veľmi kvalitný, vyvážený so silnou extraktívnou chuťou. Máme sa na čo tešiť. Keď aj kvasinky sa cítia dobre,/ prečo by sa nemali?/ a prekvasia mušt s takou radosťou ako sme my hrozno dopestovali a zbierali, tak biely poklad,náš vlašák by mohol dosiahnuť aj terroirové méty. Do toho kvasinky!

Neviem sa dosť prechádzať vo vinohradoch, aby som naplnil krásnymi jesennými scenériami. Mám pocit, že je všetko až príliš pekné. Plašička škorcov " Csillagszemű" má radosť v očiach, lebo zatiaľ nemala veľa práce. Dohliada na zrenie nášho Dunaja, ktorý má už okolo 22°nm, aj chuťovo krásne lekvárové tóny, ale z predchádzajúcich rokov máme skúsenosti, že treba počkať na dozretie každej jednej bobule strapca každého koreňa, až vtedy sa ukáže táto odroda v celej svojej kráse.

Z honu Farkas, kde sme pred 4-mi rokmi vysadili Rizling vlašský a pestujeme ho, ako za starých čias, na hlave, budeme mať prvú úrodu. Fascinujúci je pocit kráčať počas západu slnka cez vinohrad, ktorý nemá bariéry. Nie sú tam dráty, ktoré by Vám prekážali. Ste voľný, ako ten vinohrad. Vlašák, ktorý z tohto honu budeme robiť, už teraz viem, že ho budem mať rád. Na každom koreni je cca.0,5kg hrozna, chuťovo vyrovnané bobule na každom strapci. Treba dávať pozor, aby sme ho v jeho najvyrovnanejšej fáze zbierali.

PRIATELIA, nadšenci terroirových vín ! Nový ročník od Strekov1075 je na svete !

Po pomalom, zdĺhavom vyzrievaní vín Vám s veľkým nadšením uvádzame náš nový ročník – ročník 2009.

Vína jasne odzrkadľujú charakter bezproblémového teplého ročníka, kde z perfektne dozretého, zdravého hrozna sme mohli s veľkou kreativitou vytvoriť vína s ešte čistejším strekovským terroir. Už nám nestačí, že z procesu vynecháváme technologické vstupy a preparáty, ale túžba k nepoznanému a hľadaníe čoraz väčšej výzvy, nás posúva ďalej cez experimentácie k vínam s minimálnym obsahom síry. Ročník nám dovolil znížiť tieto hodnoty až na 30-40 mg/l celkovej síry, pričom prirodzená stabilita vín ani bez filtrovania nie je narušená.

Biele vína

Výrazná mineralita, silný, ohnivý charakter, mäkké, krémové, zamatovo-hladké kyselinky, sú typickými črtami bielych vín. Do pozornosti dávame výrazný Corpus biely (kupáž veltlín / ryňák), zo základnej rady, ktorý sa hodí najmä ku grilovaným, silným mäsitým jedlám. Ťažšiu „domácu úlohu“ dáva ohnivý Rizling vlašský - sur lie - classic a hlboké minerálne víno Veltlínske zelené classic, vhodné na chladnejšie obdobie k rôznym úvahám a meditáciám. Zo všetkých však vynikne veľké víno ročníka2009, TERROIR 09 Rizling vlašský, ktorý sme fľaškovali gravitáciou, bez filtrácie a kvôli nepoškvrneniu noblesy a pozitívneho náboja tohto vína, sme pri jeho vzniku nepoužívali ani čerpadlo (hand made). Zo špeciálnej rady odporúčame polosladký Devín z prezretého a scvrknutého hrozna.

Červené vína

Všetky červené majú obzvlášť osobitý charakter, najmä Vavrinec, ktorý svojou pikantnou kyselinkou a silnou mineralitou dá „zabrať“ aj najnáročnejším. Elegantná Frankovka zo základnej rady Corpus, Alibernet Classic so šťavnatými, hladkými tanínmi prekvapia vysokými extraktmi a ohnivou plnosťou. Zo špeciálnej rady (dary ročníka) odporúčame dve vína. Sú to Dunaj Selection Alibernet a Selection. Dunaj je selekcia strapcov pri zbere, Alibernet je selekcia najlepších sudov.

Za Vašu trpezlivosť Vám ďakujeme a prajeme pekné chvíle a hlboké zážitky pri objavovaní nového ročníka a ďaľších tajomstiev strekovského terroir.

Béla Hamvas keby žil....

Človek pijúci víno, pozná "bibliu vína", knihu Bélu Hamvasa, Filizófiu vína . Netreba popisovať jeho geniálne pohľady, ako pre každého vedel priblížiť "génius" vína. V tých časoch nebolo nútený venovať sa takým javom, s ktorými sa človek našej doby, milujúci víno, dnes stretáva. Charakter vína vtedy ešte nezakrývala maska moderného vínneho marketingu, rozleptajúca osobitosti, krajinnú príslušnosť a pravdu vo víne. Dnes je víno obliekané do každému sa ľúbiacej rovnošaty, a tak sa víno stalo hračkou v rukách hráčov vytyčujúcich si falošné ciele. Vína sa hodnotia v oslepujúcom lesku povrchne, a vo falošnom zrkadle pomeru : cena-výkon.

Hamvas, keby mohol prehovoriť, určite by pomohol tým odhodlancom, ktorí za česť vína skutočne bojujú. Napríklad by si určite rozumel s Angiolinom Maulem, vinárom z talianskeho Veneta, ktorý je jedným z nosičov tohoto kríža. Jemu môžeme ďakovať, že výstava VinNatur, výstava prírode-verných vín žije, a sa teší čoraz väčšej obľube. / www.vinnatur.sk / Dôkazom toho je návšteva okolo 1500 návštevníkov, distribútorov vín, ľudí z gastronómie, somelierov a milovníkov vín. Organizácia VinNatur združuje 180 vinárov z 9 štátov Európy. Táto výstava, v krásnej scenérii blízkeho Soave a Gambellary v pozadí s Dolomitmi, vo villa Favorite, v obci Monticello di Fara, , je organizovaná každoročne. Je to jedinečná príležitosť na stretnutie vinárov so silným vzťahom k prírode a k čestným výrobným postupom.

Aby sme lepšie pochopili ich celkovú filozófiu, stojí za to si prečítať zopár myšlienok z proklamácie VinNatur-u:

..... Za účelom zachovania biodiverzity, je zakázané používať vo vinohradoch v ochrane rastlín herbicídy, insekticídy a systémové prípravky. Za účelom zachovania terroiru vo vínach je zakázané v pivnici používať selektované kvasinky, baktérie, enzýmy a všetky ostatné prídabné látky /okrem síry /, a víno sa má vyrábať čo najšetrnejšie.......

Tieto zásady odzrkadľujú len najpodstatnejšie rozdiely medzi konvenčnou výrobou a prírodeverným zmýšľaním. Väčšina "produttori" /výrobcov/ ide v tomto duchu oveľa ďalej. Niektorí vinári, napriek silnému odporu zo strany "odbornej verejnosti", flašujú svoje vína bez filtrácie, bez síry, priamo zo sudu./ a to aj biele/ Bolo obrovským zážitkom koštovať "archaickým" spôsobom - v zemi zakopaných amfórach - vyrobené vína z Trentina od Elizabetty Forradori. Nevšedným zážitkom bolo bez síry, na bobuliach vykvasené Sauvignony od Riffaulta Sebastiana porovnávať s Rebulami od slovinských vinárov. Staromódny štýl savagninov z Jury bol pikoškou aj pre najskúsenejšie vínne mušky.

Bolo ukľudňujúce, že nikto nehľadal technologickými vinármi toľko skloňovaný odrodový charakter, nikto neočakával vodovú farbu, ale tešil sa zo zlato sa ligotajúcich tónov. Nikto nehľadal chyby, ale pozitíva a hlbšie dimenzie vín. Vinári a vína medzi sebou nesúťažili, ale hladali spoločnosť. Nechceli nikoho poraziť ale sa snažili jeden druhého pochopiť. Bolo dobré s takými ľuďmi spolu hľadať skutočnú tvár vína.

Ako vystavovatelia, sme priniesli talianskej vinárskej verejnosti, ako odkaz našej malej vlasti clasické Svätovavrineckého 2009, terroirovú Frankovku modrú 2008, ale najväčší úspech mal 15 mesiacov na kvasinkách vyzrievaný, nefilrovaný, čerpadlom nedotknutý, terroirový Rizling vlašský 2009, ktorý ešte nie je v obehu. Že slovenská víno-pijúca verejnosť ako príjme toto,naše nie práve najtuctovo-orientovanejšie staromódne víno, na to sme naozaj zvedaví.

Ja by som si ho veľmi rád popíjal s Bélom Hamvasom, hore na strekovskom kopci, pred Laci bácsiho pivnicou, septembrovom západe slnka a chrumkali by sme mladé orechy........

"Kyselé zelí k vínu ve mně vzbuzuje otazníky, to přeci nejde, to je jedno z
enogastro tabu...." - takto znela reakcia na jeden z chodov vínnej večere v Brne z úst jedného uznávaného someliera z Čiech na kombináciu jaternica s kyslou kapustou a domácim chlebom a náš Rizling vlašský 2007 - sur lie
vo všeobecnosti súhlasíme s týmto názorom, ale:
naša jaternica je silne pečeňová a kapusta je pomerne s decentnou
kyselinou - len dvojmesačná. Kyslosť kapusty je ešte zmäkčená slnečnicovým
olejom. Takáto kombinácia už nepôsobí ostro a Rizling vlašský 2007 sa nebije
s prípadnými štiplavými kyselinami kapusty, ale dotvára celkový obraz
sladkých pečeňových tónov jaternice, zjemnenej kapustovej kyslosti k slušnej
harmónii chutí. Podávané ešte s domácim chlebom, ktorý je tiež
silnejšej chuti a dokáže pohltiť a zmäkčiť aj silnejšie výkyvy kyslosti.

na vínnej vešeri sme s hosťami konštatovali, že teoreticky somelier možno má pravdu, ale k tej jaternici, kyslej kapusty a domácmu chlebu kombinácia s našim rizlingom prispela a chutila každému. Pripomínam, že kyslosť našej kapusty sa nedá porovnávať s octovou kyslosťou kupovaných kapúst. Potvrdilo sa, že sa nemáme riadiť stereotýpiami, ale vína treba skúšať ku konkrétnym a nie k imaginárnym jedlám.

Najväčší úspech večere mala domáca sladkosť - kalkíš, ktorú málo ľudí pozná.

Recepty 3 jedál, ktoré v Brne perfektne zvládol šéfkuchár La Bouchée Michal Hájek nájdete v prílohe.

Naša firma má len 9 ročnú históriu, ale počas nášej spoločnej cesty k vínu sme prišli k takým vážnym spoznamiam, ktoré ani jeden z nás nečakal možno ani netušil.
Spočiatku bola viera v jedinečnosť strekovského vína. Mysleli sme si, že ho treba len urobiť a naflašovať. Mnohí strekovčania sa domnievali, že sme založili len flaškovňu, lebo „ však vína je tu dosť“. Hovorievali si, že to tu už dávno malo byť, a keby sa neprihodilo to nešťastie s prepadnutou družstevnou pivnicou, už by Strekov mohol byť slávny. Veľa sme sa na tom zabávali, lebo bol to fenomén ospravedlňovania sa pred nečinnosťou a neschopnosťou zmôcť sa na vínnu pivnicu. Bolo to na posmech, že družstvo nevedelo dať dokopy vínnu pivnicu, aké mali družstvá už aj v Dunajskostredských „močariskách“.
Vážnym momentom, ktorý v našich spomienkách vyárendovalo pevné miesto, bolo čakanie vo fronte na odovzdávanie hrozna výkupcovi, ktorý nakupoval a vyvážal hrozno na Moravu. Vtedy sme sa stretli s Tiborom, a naše rozhorčene sa nad stratou identity hrozna vo veľkoprodukcii vyústilo v ďalšie stretnutia: što delať . Plán na kúpu starej sýpky, jedinej väčšej podpivničenej budovy vhodnej na výrobu vína v Strekove, vznikol v nočných debatách pri víne, ktoré Tibor zo svojej produkcie neúnavne nosil, aby presvedčil o vážnosti celého projektu. On už vtedy robil vo vtedy najslávnejšej vinotéke v Bratislave a poznal vinársky trh. Na jeho prvých klientoch sme začali budovať našu budúcnosť.
Bolo to v roku 2002 po Kristovi, presnejšie vo februári, keď sme kúpili sýpku, vybavili pôžičku na jej rekonštrukciu. Firmu sme založili v apríli, ale vďaka vtedajšej byrokracii, zapísaná je až od októbra 2002.
Rekonštrukčné práce sme dokončili v auguste, a boli sme pripravení na prvý zber, samozrejme z hrozna kupovaného z PD Strekov. Pred tým sme na leasing kúpili potrebnú technológiu – ako ináč – technológiu na výrobu reduktívneho vína, ale tiež naše prvé bariqueové sudy z Maďarska.
Prakticky sme nemali skúsenosti s výrobou v takých množstvách. Prvý rok sme nafľašovali 16000 fliaš. Usilovne sme navštevovali všetkých známych aj neznámych vinárov na Slovensku a v Maďarsku. Každý nám ukazoval technológiu ale o hrozne nepadlo ani pól slova. Všetci boli orientovaní len na to, ako najlacnejšie vyrobiť a ako najdrahšie predať. Len neskoršie sme sa dostali ku skutočným vinárom, a to v Maďarsku. Aj keď strekovská surovina v družstevných pomeroch je jedna z najlepších na Slovensku, postupne sme si uvedomili, že musíme našu budúcnosť založiť na kvalitnom hrozne z vlastných vinohradov.
Začali sme nakupovať voľné plochy na strekovských kopcoch s najlepšími polohami. Na začiatku to išlo celkom hladko a dali sme dokopy prvý hektár aj napriek abnormálnym vlastníckym pomerom, keď 8 árov vlastnilo niekedy až 24 ľudí s nedokončenými dedičskými konaniami, kde polovica dedičov je neznáma alebo žije niekde v Maďarsku. Napriek týmto ťažkostiam sme prvých 40 árov Dunaja vysadili v apríli 2004.
Prečo Dunaj? U pána Korpása nás očaril Dunaj z roku 1997, ktorý svojimi južanskými tónmi s botrytickou ozdobou bol taký jedinečný, že nebolo pochýb o tom, že táto odroda si zaslúži pozornosť. Nemýlili sme sa. Sadenice ale neboli v dostatočnom množstve, a tak výsadba cca 2 ha Dunaja trvala celé roky.
Vďaka informáciám od starostu susednej dediny, ktorý nás upozornil, že pre okresy s nízkou zamestnanosťou sa dá získať priama štátna pomoc, sme získali peniaze na rekonštrukciu sýpky na účely podpory turistiky, takže sme mohli na poschodí zariadiť degustačnú miestnosť, akú sme si predstavili spolu s vinotékou na prízemí a sociálkami. Musím povedať, že tá pomoc bola naozaj pomocou, lebo naše finančné zdroje boli vyčerpané.
Potrebovali sme ale kúpiť ďaľšie vinohrady, lebo náš cieľ bol jednoznačne cca.10ha. Kamaráti, keď videli akí sme blázni, nám pomáhali, hlavne keď videli, že sa nám darí v predaji vín. Veľmi rýchlo. vďaka Tiborovým známostiam a kvalitným vínam, sme sa dostali do povedomia vtedy ešte len začínajúcim ale čoraz náročnejším milovníkom vína. Od začiatku sme sa presadzovali drzými cenami v porovnaní s konkurenciou. Vedeli sme, že máme lepšie vína ako ostatní a nebáli sme sa, lebo sme si cenili vlastnú prácu, nehovoriac o tom, že sme potrebovali ďalšie peniaze na rozvoj. Spočiatku sme chodili aj na súťaže, ale keď sme zistili, ako to tam chodí, rozhodli sme sa radšej venovať oveľa viac času zákazníkom, ktorí k nám začali chodiť na deguatácie, ktoré doteraz robíme len my dvaja osobne. Ľuďom sa to páčilo, ako oduševnene a presvedčivo hovoríme o strekovských vínach, a začalo to fungovať.
Mali sme vkusné etikety s originálnym nápadom – etiketa po obvode celej fľaše. Tiborovi kamaráti z jedného ateliéru s citom k vínu pochopili, o čo nám ide. Na etiketu sme dali všetko, čo je pre nás podstatné. Prvé etikety sme robili my dvaja po nociach, a vedeli sme, o čom to má byť. Dedina s kostolom, 300 ročný dub na najlepšom hone v pozadí. Spája ich logo s dátumom prvej písomnosti o Kürte. Pod krajinkou sa nachádza názov vína s aktuálnym dátumom zberu. Nekonečný príbeh minulosti a prítomnosti, úcta k tradíciám a predkom, vieru v Boha a v prírode. Nekonečná etiketa dookola. Vzadu biele na čiernom fakty o víne, žiadne oblbovačky. Transparentnosť v myslení, transparentnosť v činoch. Čistá filozofia. Na najväčšom festivale vína v Maďarsku sme získali ocenenie - najkrajšia etiketa. Ani nevedeli prečítať čo tam je napísané a ani len odrodu nepoznali – bol to Devín – a dali slovenskej etikete poklonu. Nesmierne nás to tešilo.
Aj v Maďarsku si nás začali všímať. Neboli sme pre nich partner, lebo sme mali málo vína a to v cenách najvyššej kategórie. Žeby vína zo „severu“ mohli byť také dobré ako ich. Nehoráznosť.... Napriek tomu si nás všimol vari najprestížnejší distribútor vín so silným zameraním na exkluzívne vína – Terroir club. Nevedeli sme im odolať a začali presadzovať naše vína. Kto naše vína koštoval bol nadšený, ale nebol ochotný dať tak veľa za slovenské víno. Myslím si, že zo snobizmu. Terroir club ešte stále drží naše vína, a niečo málo aj predáva.
Zato oveľa väčšie úspechy sme mali v Bratislave a sem tam v Košiciach aj vďaka naším nadšencom, ktorí sa tak naladili na naše vína, že im už nič iné nechutilo. Tibor svôj cit na eleganciu dokáže cez výrobu pretransformovať do vína.. A prišiel rok 2005. Pred tým sme nakupovali rôzne kvasinky, lebo sme si mysleli, že treba všetko riadiť a presvedčovali nás / podľa mňa oblbovali / aj predajcovia technologických preparátov, že len ušľachtilé kvasinky vedia to najlepšie vytiahnuť z hrozna. Jeden kvasný proces, konkrétne Chardonnay sa rozbehol bez riadenia. A prebehlo všetko v poriadku. Síce v pivnici kvasili aj iné mušty, ale toto víno predsa len malo niečo navyše. Bol prístupnejší našim srdciam. Raz Tibor upiekol doma chlieb a keďže nemal doma droždie, použil kvasinky na víno, ktoré sme držali v chladničke. Na druhý deň mi dal okoštovať chlieb tak, že som nevedel jeho históriu. Ja som začal hádať ako sa tam mohli objaviť ovocné tóny, hlavne to voňalo a chutilo po jahodách. Keď mi povedal, čo urobil, sme sa jednohlasne zhodli, že tak „toto nie“. V roku 2005 sme biele vína už mali v podstate naočkované „ušľachtilými“ kvasinkami, ale aspoň modré sme poskytli „divokým“kvasinkám. A neboli vôbec divoké. Krásne všetko vykvasili a odvďačili sa nám za vieru v nich. Takto sme sa stali, ako to náš kamarát Bogdan Trojak vtipne nazval, „pastýřmi kvasinek“. Takto sa stalo, že nám Pán Boh poznanie o „nedivokých“ divokých kvasinkách doprial.

Veľmi dobre nám padlo, keď sme sa dozvedeli o dobrom hodnotení nášho vína v magazíne Wine and degustation.

Nezúčastňujeme sa súťaží a ani do hodnotení nedávame vína. Dôvodom nie je, že sa nám nechce platiť „vstupné“ alebo, že sa vyhýbame konfrontácie s inými vínami. Dôvody nášho dištancu skúsim stručne vysvetliť pár vetami :

Veľmi málo je takých hodnotiteľov, ktorí sú otvorení a nevnímajú svet vína cez stereotýpie a ktorí majú vkus. Človek dokáže posudzovať objekt len cez svôj subjekt. Tým pádom úsudok nie je objektívny ale k objektivite sa len približuje. Keď hodnotiteľ nemá sebakritiku a výsledky jeho hodnotení sa „predávajú“ ako fakty, ba dokonca sa s tým aj obchoduje............. pri tom odborníci sú často najzaťatejší a najuzavretejší vo svojej pasci odbornosti. V 100 bodovom systéme sa hľadajú chyby vo víne. Mne to pripadá, ako keby sme počas celého života hľadali chyby. Najkrajšie ženy pri tom sú najpôvabnejšie vďaka chybičkám. V našom ponímaní je nezodpovednosť vyhlásiť niektoré víno za lepšie ako druhé. Dá sa hovoriť o víne len ako o človeku. Či má charakter, či má rád prírodu, či je dobrým spoločníkom, či sa hodí do väčšej spoločnosti alebo radšej by ste sa s ním bavili vo dvojici alebo vás ničím neosloví...... Atď. Bodovanie môžeme porovnať so súťažami krásy, kde silikónové prsia síce vizuálne pekne ukážu ale osobne by som ich celý život bozkať nevedel. - Pardon.

Ako potom vnímame hodnotenie vo Wine and degustation ? No takto:

Väčšine hodnotiteľov Wine and degustation, ktorí majú už niečo odpitého, naša Frankovka chutí. My z toho máme veľkú radosť lebo aj nám nesmierne chutí.

Nič iné to hodnotenie neznamená. ...ale vlastne predsa len o niečom svedčí :

• aj bez použitia selektovaných kvasiniek a rôznych tuningov vie príroda v Strekove konkurovať bezočivým a zákerným technológiám vo výrobe vína
• netreba kupovať vinifikátory, pneumatické lysy, filtre a hermetické sterilné plničky
• treba len čisto, svedomite a pristupovať k prírode a k vínu s úctou
• netreba nič skrášľovať zbytočnými zásahmi do vína a je hriechom pridať do vína čo len najmenej prídavných látok
• víno hovoriace dôstojnú pravdu v ústach ľudí na to pripravených prehovorí

Na jar dva krát sme "dostali" krupy, ktoré ulomili čerstvé výhonky, tak sa vinič musel mobilizovať. Začal pučať z nových púčikov a to oneskorilo, z dôvodu chladných dažďov aj tak vlečúce sa kvitanie. Rany od krúp poskytovali ideálne útočisko pre hubové choroby a ustavičné dusno bolo dobrým zázemím hlavne pre perenospóru. Vinič vo svojej najcitlivejšej fenofáze čelil najbrutálnejším a najvehementnejším útokom, v dôsledku ktorých niektoré odrody, napr.Veltlínske zelené a Dunaj skorona 100% „odišli”.

Ochranné zásahy vo vinohrade sme ani len začať nemohli, lebo vinohrady boli nedostupné z dôvodu premoknutého terénu a skoro každý deň pršalo. Stalo sa, že sme začali s postrekovaním a za hodinu to zmil dážď. Toto bolo charakteristické pre celý rok. Málo slnka, veľa vlahy a náhle horúčavy. Múčnatka, bola v akcii celé leto až k zberu, lebo toto hubové ochorenie „zbožňuje” zelené bobule. Takéto hektické počasie pokračovalo málo odlišnou jeseňou. Na začiatku jesene nerovnomerne dozreté strapce začali hniť. Vinič sa vzdal . Prísun živín zastavil – bolo koniec vegetácie. Deň čo deň sa strácali strapce z koreňov. Vinohradníci boli nútení začať so zberom, zachraňovať čo sa dalo. Nebolo to nič pre slabé srdcia.

Na najneskorší zber sme nechali 2 hektáre Alibernetu. Táto odroda hrozna je najodolnejšia a prispeje mu, keď ho trochu poštipnú mrazy. Snažíme sa oberať všetko, čo najneskoršie v optimálnej harmónii chutí. Čím dlhšie je hrozno vonku tým viac enrgie koncentruje a nemyslím pri tom na cukor, ale to je na dlhšiu tému.

Na celej svojej ploche 12 ha vinohradov aplikujeme biologickú ochranu. Takáto prírodemilná ochrana ešte aj v tomto kritickom roku dokázala svoju životaschopnosť v porovnaní s „brutálnou” chémiou. Myslíme si, že radšej nemať úrodu, než by sme mali piť vína so zvyškami postrekov. Striekame len kontaktnými a biologickými prostriedkmi ako napr. vodné sklo, prášok do pečiva, pomarančový a anýzový olej, meď a síra.

Tvrdíme, že z chorého hrozna sa dá robiť víno len za pomoci hrubých technologických zásahov. Vínne továrne a technologickí vinári použijú bez zábran všetky preparáty, len aby urobili svôj „produkt” predajným. Toto ale nie je náš svet.

U nás sa víno vyrába vo vinohrade. Z hrozna, ktoré je choré a nedá sa z neho spontánnym kvasením, minimálnym zásahom a bez prídavných látok robiť víno, tak to nespracujeme. Tohoto roku máme približne 25% vlanajšieho množstva vína, a aj to v základnej kategórii „corpus”. Budú to vína síce jednoduché ale čestné a budú sa dať piť a ľúbiť.